Aktuality

Six Sigma – ako na to?

Six Sigma alebo „6σ“ je systematický prístup ku kvalite, využívajúci cieleného hľadania rezerv v podnikových procesoch. Táto metodika je založená na porozumení potrebám zákazníkov a disciplinovanému používaniu faktov, dát a štatistických analýz.

Termín Six Sigma (6σ), zdôrazňuje objektívny štatistický prístup ku kvalite.

Cieľom tejto metódy je dosiahnuť rozpätie 6 sigma medzi horným a dolným limitom.

Aby sa naplnili ciele Six Sigma musí byť kvalita výstupu na takej úrovni, že podnikový proces nesmie produkovať viac ne 3,4 defektu22 na jeden milión príležitostí. V metodológii Six Sigma sa táto hodnota označuje ako DPMO23. Ak by podnik dosahoval nižšiu kvalitu napríklad štyri sigma, DPMO = 6 210. Rozšírená prevodová tabuľka sigma je obsiahnutá v prílohe tejto práce. Samotná hodnota DPMO sa vypočíta ako :

Kde sa počet príležitostí na chybu myslí napríklad počet súčiastok potrebných na zostavenie, počet operácií na vykonanie úkolu, či počet riadkov na správne vyplnenie formulára

Metodológia Six Sigma bola prvotne zameraná na zvyšovanie kvality výrobných procesov a na odstraňovanie defektov, no neskôr sa ukázalo, že sa dá efektívne použiť aj na iné procesy v podniku. História Six Sigma siaha do roku 1986 a je spojená s firmou Motorola.

Metodika sa na v počiatku používala iba vo výrobe. Neskôr vedenie firmy zistilo, že sa už na začiatku mohlo ušetriť ďalších päť miliárd dolárov, keby sa program Six Sigma realizoval aj v administratívnej a obchodnej oblasti spoločnosti. Odvtedy program Six Sigma zlepšil výsledky v mnohých firmách ekonomicky vyspelého sveta. Medzi jeho najväčších propagátorov patril aj Jack Welsh, generálny riaditeľ General Electric. Tento podnik patril medzi prvých, ktorí prevzali od Motoroli metódu Six Sigma a už po troch rokov od jej zavedenia vyčíslili, že im tato metóda pomohla ušetriť 750 miliónov dolárov už po odrátaní všetkých nákladov na jej zavedenie.

Ako vznikla Six Sigma?

Six Sigma alebo Lean Six Sigma prešli takmer storočím vývoja, kým sa dostali do súčasnej podoby. Samozrejme, hneď od začiatku to nebola Lean Six Sigma, ako ju poznáme dnes. Začiatky priemyselnej racionalizácie sú neoddeliteľne spojené s priemyselnou revolúciou a rozvojom dielní – manufaktúr. Vyvrcholením týchto snáh je spustenie prvej sledovanej produkcie Henryho Forda v roku 1913. Táto operácia prináša na svoju dobu revolučné výsledky, keď sa takto vyrobené auto dokončí štyrikrát rýchlejšie a za polovičnú cenu. Ďalší dôležitý základ Lean Six Sigma položil Walter A. Shewhart, keď v roku 1924 predstavil kontrolné diagramy a následne predstavil cyklus PDCA v spolupráci s Demingom.

Dôležitou udalosťou pre rozvoj priemyselnej racionalizácie bola druhá svetová vojna a následná studená vojna. Po druhej svetovej vojne existovala v tejto oblasti veľká a významná spolupráca medzi americkými a japonskými vedcami. Tu je potrebné spomenúť vedcov Ishikawu (diagram sleďovej kosti), Taguchiho (štatistické metódy) a najmä Taiichi Ōno, Shigea Shinga a Eijiho Tojoda, ktorí stáli za vytvorením a implementáciou TPS (Toyota Production System), priameho predchodcu dnešnej štíhlej výroby, keď sa metóda JIT (just-in-time) začína presadzovať. Pôvod samotnej Six Sigma sa datuje do roku 1986, kedy Bill Smith predstavil tento koncept v Motorole. Kvalita sa začína hodnotiť meraním smerodajných odchýlok a variability procesov. Tieto myšlienky boli odovzdané a spracované a v roku 1995 ich Jack Welch začal úspešne implementovať v spoločnosti General Electric.

Metóda sa neustále mení a prispôsobuje požiadavkám dnešného priemyslu a služieb. Svedčí o tom implementácia metódy Lean Six Sigma vo všetkých typoch priemyslu, služieb a IT. V súčasnosti sa stáva neodmysliteľným štandardom a prístupom väčšiny spoločností

Samotný pojem Six Sigma je založený na štatistickom koncepte, že chybnú položku možno minimalizovať zachovaním 6 štandardných odchýlok medzi priemerom procesu a jeho horným a dolným špecifikovaným limitom. Six Sigma tiež berie do úvahy tendenciu procesu degradovať v dlhodobom horizonte. Proces Six Sigma môže tolerovať posun o 1,5 štandardných odchýlok a stále udržiavať bezpečnú hranicu medzi priemerom procesu a jeho limitmi.

Jednoducho povedané, Six Sigma je metóda efektívneho riešenia problémov. Jeho použitie znižuje množstvo vyrobených chybných výrobkov alebo poskytovaných služieb, a tým zvyšuje nielen príjmy, ale aj spokojnosť zákazníkov. Six Sigma tak identifikuje príčiny a pomáha navrhovať efektívne riešenia.

Šesť sigma gólov

Cieľom metódy Six Sigma je riadiť procesy tak, aby nedošlo k viac ako 3,4 chybám na milión príležitostí. Snaží sa čo najviac znížiť variabilitu procesov a hľadá faktory, ktoré ju spôsobujú a ktoré sú následne riadené. Lean sa zaoberá výlučne odpadom v procesoch, Six Sigma ich variabilitou. Six sigma ponúka celkom dva prístupy, DMAIC a DFSS.

DMAIC sa používa na zlepšenie existujúcich procesov a DFSS sa používa na navrhovanie úplne nových procesov.

Ako už bolo spomenuté, Six Sigma je pomenovaná podľa štatistického konceptu, kde proces produkuje iba 3,4 defektu na 1 milión príležitostí (DPMO). Six Sigma možno považovať za cieľ, kde sa procesy stretávajú s menším počtom chýb, ale dôsledne (nízka variabilita). Six Sigma v podstate znižuje variabilitu, takže produkty alebo služby môžu byť dodávané podľa očakávania a spoľahlivo.

Ako pochopiť koncept 3,4 defektu na 1 milión príležitostí? Jednoducho musím rozdeliť 1 milión 3,4 a dostanem číslo 294177. Chyba alebo chyba sa vyskytne iba raz v 294117 prípadoch. Pre prehľadnosť je príklad zobrazený na obrázku nižšie.

Cieľový stav je na obrázku: Grafická nominálna hodnota 3,4 ppm.

Väčšina procesov má výstup, ktorý nejakým spôsobom kolíše. Táto odchýlka sa potom vyjadruje v smerodajnej odchýlke. Fluktuácia znamená, že hodnoty výstupu procesu sa líšia od jeho strednej hodnoty. Sú buď menšie alebo väčšie. Fluktuácia alebo variabilita je spôsobená vstupmi a faktormi, ktoré ovplyvňujú proces počas jeho priebehu. Preto je potrebné pochopiť dôležitosť jednotlivých vstupov, faktorov, ako aj vplyv ich možných interakcií.

Úroveň procesu Sigma

Spôsob určenia procesnej sigma sa líši v závislosti od toho, či ide o kontinuálne alebo atribučné údaje. Pre kontinuálne údaje určujeme úroveň Sigma (Z) a na určenie úrovne sigma procesu, v ktorom máme atribučný výstup, je potrebné poznať údaj DPMO, ktorý označuje počet chýb na milión príležitostí.

Sigma Level (Z)

Vypočíta sa ako počet smerodajných odchýlok σ od priemeru X k užšej tolerancii medzi toleranciou.

Čo znamená DPMO?

Znamená to chyby na milión príležitostí. Táto charakteristika udáva vzťah medzi počtom chýb vytvorených v procesoch s počtom všetkých príležitostí, pri ktorých sa chyba mohla v tomto procese vyskytnúť.

kde:

D – vyjadruje celkový počet nedostatkov

N – určuje počet overených jednotiek (ks, ktoré boli skontrolované)

O – je počet príležitostí na jednotku (napr. na jednom výrobku sú dve miesta, kde je možné urobiť chybu)

Tabuľka zobrazujúca pomer medzi úrovňou sigma, úrovňou DPMO a efektivitou procesu:

Sigma LevelDPMOVýťažok (účinnosť)
1690 00031%
2308 00069,2%
366 80093,32%
46 21099,379%
523099,977%
63,499,9997%

Princípy Six Sigma

  1. Princíp prvý – riadenie zamerané na zákazníka – pri metóde Six Sigma je najvyššou prioritou sústredenie sa na zákazníka a navrhované zlepšenia sa formulujú podľa dopadu na uspokojenie a hodnotu ponúkanú zákazníkovi
  2. Princíp druhý – riadenie založené na informáciách a faktoch – metóda Six Sigma vychádza z konceptu riadenia podľa faktorov a dosahuje tak novú a výkonnejšiu úroveň riadenia. Začína ujasnením, ktoré postupy sú kľúčové k posudzovaniu obchodnej výkonnosti, následne sa vykoná zber a analýza získaných dát za účelom porozumenia kľúčovým premenným a na záver sa výsledky optimalizujú.
  3. Princíp tretí – zameranie na procesy a ich zlepšovanie – pri metóde Six Sigma sú predmetom záujmu podnikové procesy. Pomocou ich zlepšovanie môže podnik dosiahnuť zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti, rast spokojnosti zákazníkov atď. Inovácia procesov sa vykonáva za pomoci metódy DMAIC
  4. Princíp štvrtý – proaktívny manažment – byť proaktívny znamená predstihnúť udalosti. Reaktívne skoky z krízy do krízy sú príznakom manažéra, alebo spoločnosti, ktorý stratili kontrolu nad situáciou. Metóda Six Sigma zlučuje nástroje a praktiky ktoré menia reaktívne zvyky v dynamický, citlivý a proaktívny spôsob manažmentu. V podstate sú východiskovým bodom pre kreatívnu a efektívnu zmenu.
  5. Princíp piaty – spolupráca bez hraníc – zlepšená spolupráca medzi výrobcami, predajcami a zákazníkmi predstavuje obrovské možnosti. Konkurencia medzi kolektívmi, ktoré by inak mali pracovať na spoločnom cieli, spôsobuje miliónové straty.
  6. Princíp šiesty – snaha o dokonalosť a tolerancia neúspechu – žiadna spoločnosť nedosiahne vysokú úroveň výkonnosti Six Sigma bez nových nápadov a prístupov. Tie vždy prinášajú so sebou aj určité riziko, no pokiaľ sa ľudia, ktorí vidia možnú cestu k lepšej výkonnosti obávajú chýb a nikdy sa o nič ani nepokúsia, výsledkom ich činností je stagnácia, rozklad a zánik.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.