Účinnosť nového stavebného zákona a zavedenie certifikácie systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v oblasti riadenia kvality stavebných organizácií za posledné desaťročia. Po období prípravy, tvorby Národného dokumentu a budovania systému certifikácie sa dnes nachádzame v etape, keď už možno prvýkrát hodnotiť praktické skúsenosti z implementácie požiadaviek v reálnych podmienkach stavebných spoločností.
Podľa nového Stavebného zákona sú vyhradené stavby definované ako technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé budovy a inžinierske stavby, ktoré si vyžadujú zvýšené nároky na koordináciu, odborné riadenie a technické vybavenie zhotoviteľa. Tieto stavby sa často týkajú kritickej infraštruktúry, ako sú mosty, nemocnice, výskumné centrá, priemyselné objekty či strategické objekty ako jadrové elektrárne alebo diaľnice.
Vyhradená stavba je definovaná v § 2 Stavba v bode (8) :
Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
V § 31 Zhotoviteľ stavby sa v konkrétnych bodoch uvádza:
5) Zhotovovanie vyhradenej stavby realizuje zhotoviteľ stavby, ktorý po celú dobu uskutočňovania stavebných prác na vyhradenej stavbe spĺňa podmienky spôsobilosti podľa certifikačnej schémy „Národný dokument: Požiadavky na orgány vykonávajúce audit a certifikáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb.“ (ďalej len „národný dokument“).
(6) Certifikáciou zhotoviteľov vyhradených stavieb je overenie, či zhotoviteľ vyhradenej stavby spĺňa kvalifikačné požiadavky pre získanie certifikátu manažérstva zhotoviteľa vyhradenej stavby.
(7) Certifikát systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb vydá zhotoviteľovi certifikačný orgán akreditovaný podľa predpisov o akreditácii orgánov posudzovania zhody na základe výsledku preverenia spôsobilosti podľa certifikačnej schémy „Národný dokument: Požiadavky na orgány vykonávajúce audit a certifikáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb. Požiadavky na systém manažérstva.“.
Počas prvých certifikačných auditov, dozorných auditov a posudzovania referenčných vyhradených stavieb sa ukázalo, že certifikácia systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb nie je len ďalším administratívnym certifikátom. V mnohých organizáciách odhalila oblasti, ktoré boli dlhodobo riadené skôr na základe skúseností jednotlivcov než prostredníctvom systematicky nastavených procesov.
Nový pohľad na riadenie stavebných spoločností
Na rozdiel od tradičných systémov manažérstva podľa ISO 9001 nie je systém manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb zameraný len na všeobecné riadenie organizácie. Jeho jadrom je preukázanie schopnosti organizácie realizovať konkrétne skupiny vyhradených stavieb prostredníctvom kvalifikovaných pracovníkov, vhodných procesov a reálne preukázaných referencií.
Práve prepojenie kvalifikačných požiadaviek, odborných spôsobilostí a referenčných stavieb predstavuje najväčší rozdiel oproti klasickým systémom manažérstva.
V praxi sa ukázalo, že mnohé stavebné spoločnosti disponujú vysokou technickou odbornou úrovňou, avšak nie vždy mali jednotlivé procesy formalizované v rozsahu požadovanom Národným dokumentom. Najčastejšie sa to prejavovalo v oblasti riadenia technologických postupov, dokumentovania kvalifikačných predpokladov, systematického hodnotenia rizík alebo preukazovania kontrolných mechanizmov na stavbách.
Najväčšou výzvou nie je dokumentácia
Pri zavádzaní systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb sa mnohé organizácie spočiatku domnievali, že najväčšou výzvou bude vytvorenie požadovanej dokumentácie.
Prvé audity však ukázali, že samotná dokumentácia spravidla nepredstavuje zásadný problém. Väčšina väčších stavebných spoločností už disponovala rozsiahlym systémom interných smerníc, technologických pravidiel, plánov kvality, plánov BOZP, environmentálnych plánov či záznamov zo stavieb.
Skutočnou výzvou sa stalo preukázanie prepojenia medzi dokumentovanými požiadavkami a ich reálnym uplatňovaním na stavbách.
Práve previerky vykonávané priamo na vyhradených stavbách často odhalili rozdiel medzi deklarovaným a skutočným stavom. V mnohých prípadoch boli procesy nastavené správne, avšak ich uplatňovanie nebolo vždy dôsledne zdokumentované alebo kontrolované.
Referenčné stavby ako nový prvok certifikácie
Jednou z najdiskutovanejších oblastí sa od začiatku stalo posudzovanie referenčných vyhradených stavieb.
Na rozdiel od tradičných systémov manažérstva, kde sa certifikácia vzťahuje na procesy organizácie, systém manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb vyžaduje preukázanie skúseností prostredníctvom konkrétnych realizovaných stavieb.
Práve táto požiadavka priniesla do certifikačného procesu úplne nový rozmer.
V priebehu prvého roku implementácie sa ukázalo, že najväčšie aplikačné problémy nevznikajú pri samotnom hodnotení systému manažérstva, ale pri interpretácii jednotlivých skupín vyhradených stavieb definovaných stavebným zákonom.
V praxi sa opakovane objavovali otázky týkajúce sa zaradenia konkrétnych stavieb do jednotlivých kategórií vyhradených stavieb, rozsahu požadovaných referencií alebo posudzovania stavieb, ktoré vykazujú znaky viacerých skupín súčasne.
Práve táto oblasť bude pravdepodobne predmetom ďalšieho metodického rozvoja v nasledujúcich rokoch.
Význam preverovania stavieb na mieste
Jednou z najväčších pridaných hodnôt systému sa ukázalo preverovanie vyhradených stavieb priamo na mieste realizácie. Počas auditov sa opakovane potvrdilo, že mnohé dôležité informácie nie je možné získať iba preskúmaním dokumentácie.
Až na stavbe možno objektívne posúdiť:
- úroveň riadenia stavebných procesov,
- fungovanie kontrolných mechanizmov,
- riadenie subdodávateľov,
- aplikáciu technologických postupov,
- riadenie kvality zabudovaných výrobkov,
- plnenie požiadaviek BOZP,
- plnenie environmentálnych opatrení,
- úroveň kompetentnosti pracovníkov.
Praktické skúsenosti ukazujú, že práve kombinácia systémového auditu a previerky na stavbe poskytuje najobjektívnejší obraz o skutočnej úrovni organizácie.
Najčastejšie zistenia počas auditov
Počas prvých certifikačných a dozorných auditov sa opakovane objavovali podobné oblasti na zlepšenie.
Najčastejšie išlo o:
- neúplné, nesprávne alebo všeobecne spracované technologické postupy,
- nedostatočné prepojenie technologických postupov s konkrétnou stavbou,
- neaktuálne registre rizík,
- formálny prístup k interným auditom vyhradených stavieb,
- nedostatočné vyhodnocovanie cieľov,
- nejednotnú evidenciu kvalifikačných predpokladov pracovníkov resp. nedostatočný počet požadovaných pracovníkov v zmysle Tabuľky B.1 prílohy B Národného dokumentu,
- nedostatočná implementácia požiadaviekTabuľky B.3 prílohy B Národného dokumentu do existujúcich systémov riadenia,
- rozdiely medzi požiadavkami plánov BOZP a ich realizáciou v praxi,
- nedostatočné environmentálne kontroly na stavbách.
Pozitívnym zistením však bolo, že väčšina identifikovaných problémov nepredstavovala systémové zlyhania, ale skôr nedostatky v dokumentovaní alebo v dôslednosti aplikácie existujúcich procesov.
Prínosy systému pre stavebné organizácie
Po prvých skúsenostiach možno konštatovať, že organizácie, ktoré pristúpili k implementácii systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb ako k nástroju riadenia, získali viac než len certifikát.
V mnohých prípadoch došlo k:
- zlepšeniu kontroly nad realizovanými stavbami,
- zvýšeniu transparentnosti rozhodovacích procesov,
- lepšiemu riadeniu subdodávateľov,
- zjednoteniu technologických pravidiel,
- systematickejšiemu riadeniu rizík,
- zlepšeniu preukazovania kvalifikácie pracovníkov,
- vyššej pripravenosti na kontroly investorov a štátnych orgánov.
Významným prínosom je aj vytvorenie jednotného rámca na hodnotenie spôsobilosti zhotoviteľov vyhradených stavieb, čo môže v budúcnosti prispieť k zvýšeniu kvality realizovaných stavebných diel.
Otvorené otázky do budúcnosti
Napriek úspešnému rozbehu systému zostáva viacero oblastí, ktoré si vyžiadajú ďalšie metodické usmernenia. Medzi najdiskutovanejšie patria:
- zaradenie hraničných typov stavieb do jednotlivých skupín vyhradených stavieb,
- posudzovanie referencií počas certifikačného cyklu,
- zmena certifikačnej schémy pri strate alebo získaní referencie,
- rozsah vzorkovania jednotlivých skupín vyhradených stavieb počas dozorných auditov,
- jednotná interpretácia požiadaviek Národného dokumentu jednotlivými certifikačnými orgánmi.
Práve zjednotenie aplikačnej praxe bude jedným z kľúčových faktorov ďalšieho rozvoja systému.
Systém manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb
Po prvom roku implementácie možno konštatovať, že certifikácia systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb predstavuje významný krok smerom k systematickému riadeniu kvality pri realizácii najnáročnejších stavebných diel.
Praktické skúsenosti ukazujú, že systém má potenciál stať sa účinným nástrojom na zvyšovanie profesionality stavebných organizácií, transparentnosti ich činností a dôvery investorov v schopnosť zhotoviteľov realizovať vyhradené stavby v požadovanej kvalite.
Skutočná hodnota systému však nebude závisieť od počtu vydaných certifikátov. Bude závisieť od toho, do akej miery sa podarí premeniť požiadavky Národného dokumentu na prirodzenú súčasť riadenia stavebných organizácií a každodennej praxe na vyhradených stavbách.
