Podľa Pluru (2003) plánovanie kvality produktov zásadným spôsobom rozhoduje
o spokojnosti zákazníkov a jeho správna realizácia je dôležitým atribútom
konkurencieschopnosti organizácie, pretože uplatňovaním vhodných postupov a metód
plánovania kvality organizácia taktiež preukazuje, že využila všetky prostriedky
k prevencii nezhôd a k dosiahnutiu spokojnosti zákazníkov, a tak zvyšuje ich dôveru
v produkty organizácie.
V súčasnej dobe sa už všeobecne uznáva, že o kvalite produktu sa približne
z osemdesiatich percent rozhoduje v predvýrobných etapách, v ktorých sa aktivity
plánovania kvality realizujú. Pritom práve v predvýrobných etapách vzniká omnoho viac
chýb (nezhôd) ako vo fázach realizácie.
Podľa Leščišina a Macka (1992) príprava výroby už do značnej miery predurčuje
aj výsledky samotnej výroby. Najmä čoraz automatizovanejšia výroba už nemôže
dodatočne významnejšie ovplyvniť kvalitu produkcie, ale ťažisko sa presúva práve do
predvýrobnej prípravy výroby, ktorej dokumentácia v podstate už determinuje výsledky vo
výrobe a to tak z hľadiska parametrov kvality produkcie ako aj úroveň efektívnosti výroby.
Mateides (2006) charakterizuje plánovanie kvality ako proces formovania cieľov
kvality a vývoja prostriedkov na splnenie týchto cieľov a uvádza, že výsledkom plánovania
kvality by mal byť aj postup na dosiahnutie cieľov.
Plánovanie kvality predstavuje celý rad aktivít rozhodujúcich o výslednej kvalite
výrobku alebo služby, ktoré sa uskutočňujú predovšetkým vo fázach návrhu a vývoja
produktu.
Mateides (2006) upozorňuje na výrazný ekonomický efekt orientácie na
plánovanie kvality, ktorý sa prejavuje potrebou len zlomku nákladov na odstraňovanie
nezhôd pred realizáciou produktu oproti tým, ktoré je potrebné vynaložiť na ich
odstránenie vo fáze realizácie, prípadne u zákazníka.
Rastúci význam plánovania kvality súvisí s dvoma hlavnými trendmi v oblasti
manažérstva kvality. Prvý z nich je charakterizovaný ako posun od stratégie detekcie
k stratégii prevencie, pri ktorej sa väčšina problémov s kvalitou rieši omnoho skôr, než
vôbec vzniknú, čo je veľmi výhodné tiež ekonomicky. Druhý trend vývoja je možné
charakterizovať ako posun starostlivosti o kvalitu z fázy výroby do fázy návrhu, pričom
využitím vhodných metód „of-line“ je možné predchádzať možným problémom vo fázach výroby a spotreby.
Mateides (2006) uvádza postup plánovania kvality produktov podľa Linczényiho
v nasledovnej postupnosti činností:
- identifikácia zákazníkov – ciele kvality navrhovaného produktu vyplývajú z potrieb
zákazníkov a zo strategických cieľov organizácie. Pre správne stanovenie cieľov
kvality produktu je teda potrebné poznať potenciálnych zákazníkov a ich skutočné
potreby. Za zákazníka by mal byť považovaný každý, na koho výrobok nejakým
spôsobom pôsobí. Dodávateľov by teda nemal zaujímať len konečný zákazník, ale
aj zákazníci, ktorí prípadne na konečného zákazníka nadväzujú. - zistenie potrieb zákazníkov – pre zistenie potrieb zákazníkov je potrebné využiť čo
najširšie spektrum zdrojov informácií. Významnými zdrojmi informácií môžu byť
napríklad: - interview so zákazníkmi, správy z návštev obchodníkov,
- servisné správy,
- dotazníky zasielané zákazníkom,
- správy z prieskumu trhu,
- štúdie konkurencieschopnosti nového výrobku.
- Dodávatelia by sa nemali uspokojiť len so zhromaždením požiadaviek
formulovaných zákazníkmi, ale mali by sa sami zaujímať o účel a podmienky
použitia produktu tak, aby zákazníkovi mohli poradiť a prípadne jeho požiadavky
spresniť. Z tohto dôvodu sú pri zabezpečovaní potrieb zákazníkov dôležité najmä
primárne informácie, teda informácie získané priamo od zákazníkov. - preklad potrieb zákazníkov do reči výrobcu – zákazník, najmä konečný spotrebiteľ,
svoje potreby často neformuluje v technických špecifikáciách, ale vo svojej reči.
Úlohou výrobcu je transformovať (preložiť) tieto potreby do konkrétnych
technických špecifikácií. - určenie merateľných parametrov – je úzko spojené s prekladom potrieb zákazníkov
do technických špecifikácií. Najlepšie sú technické špecifikácie výrobkov
charakterizované číselnými hodnotami merateľných parametrov. - zavedenie meraní – pokiaľ sú potreby zákazníkov transformované do merateľných
parametrov produktu, musí byť výrobca schopný tieto merania robiť alebo
zabezpečiť. - vývoj produktu – v tejto fáze plánovania kvality sa stanovujú znaky kvality
produktu, zodpovedajúce požiadavkám zákazníkov. Okrem požiadaviek zákazníkov
je však pri vývoji produktov potrebné zohľadniť niektoré ďalšie aspekty, ako sú: - strategické zámery organizácie,
- údaje o úrovni vedy a techniky v danej oblasti výrobkov a technológií,
- informácie o potenciálnych zdrojoch a možnostiach organizácie,
- zámery spoločnosti (napr. preferencia niektorých odvetví výroby),
- obmedzujúce faktory (napr. platná legislatíva v oblasti bezpečnosti, ochrany
zdravia alebo ekológie), - imidž organizácie alebo značky.
- optimalizácia návrhu výrobku – v trhovom prostredí by znaky kvality navrhovaného
výrobku mali vyhovovať týmto kritériám: - spĺňať požiadavky zákazníkov,
- spĺňať potreby dodávateľov,
- byť konkurencieschopné
- optimalizovať kombinované náklady zákazníkov a dodávateľov.
- vývoj procesu – už vývoj výrobku by mal prebiehať za účasti technológov. Cieľom
ich účasti je v dostatočnom predstihu posúdiť možnosti technológie vo vzťahu
k navrhovanému produktu a odhaliť prípadné nereálne parametre. - optimalizácia a preukázanie spôsobilosti procesu – dôležitou súčasťou overovania
vhodnosti procesu je hodnotenie jeho spôsobilosti, ktoré umožňuje kvantitatívne
posúdiť schopnosť procesu trvalo dosahovať požadované hodnoty znakov kvality
výrobku. - prevod procesu do výrobných inštrukcií – v rámci transformácie optimálneho
návrhu výrobného procesu do používania by mala byť spôsobilosť procesu a jeho
ovládateľnosť overená v prevádzkových podmienkach a mali by byť určené
príslušné výrobné inštrukcie.
