Problematika ochrany životného prostredia sa v poslednej dobe dostáva do povedomia stále širšej verejnosti a zasahuje čoraz významnejšie do všetkých aspektov ľudskej činnosti
S rastom všeobecného záujmu o túto problematiku nastáva mimo iné aj posun v tržnom prostredí, kde spoločnosti realizujú svoj produkt. Čoraz dôležitejšie sa stáva, ako daný podnik vníma verejnosť, ktorá sa ekologicky prebúdza. Ľudia začali viac premýšľať a začali myslieť kriticky o svojom konaní a zvykoch[BOSTRÖM, M., KLINTMAN]. Podniky, ktoré chcú v tomto novom tržnom prostredí dlhodobo prosperovať, môžu túto situáciu takisto využiť na posilnenie svojej pozície na trhu tým, že sa na tieto zmeny adaptujú včas a opatrenia vedúce k zníženiu dopadu ich činnosti na životné prostredie využijú ako konkurenčnú výhodu.
Existuje mnoho výhod tohto nového prístupu k podnikaniu. Stále pribúda spotrebiteľov, ktorí odmietajú kupovať produkty spoločnosti, ktorá je ľahostajná k otázkam životného prostredia a sú ochotní zaplatiť aj vyššiu cenu za produkty spoločnosti zodpovednej k svojmu okoliu – sociálnemu i environmentálnemu.
Nezanedbateľný je takisto vzťah s obyvateľmi žijúcimi v tesnej blízkosti prevádzky a so štátnou správou.
Z rapídneho rozvoja rôznych ekologických prístupov k podnikaniu vyplýva, že na to, aby podnik uspel v konkurenčnej súťaži, potrebuje zohľadňovať čoraz viac aspektov týkajúcich sa svojej činnosti. Ing. Vlčková vo svojom príspevku uvádza:
Donedávna vítězily ty podniky, které levně využívaly přírodní zdroje, avšak budoucnost patří firmám, které se zaměřují na čistější produkci, na snižování materiálové a energetické náročnosti výroby a omezování odpadů a snižování produkce nebezpečných látek.
Aj spoločnosť, ktorej zákazníci nemajú požiadavky na zodpovedný prístup k životnému prostrediu, môže výrazne profitovať na úspore nákladov za materiál, energie alebo nakladanie s odpadom a emisiami, ktorú je možné docieliť využitím dobrovoľných nástrojov na ochranu životného prostredia.
Aké sú základné predpoklady udržateľného rozvoja?
Základná koncepcia trvale udržateľného rozvoja je postavená na predpoklade, že hranice rozvoja spoločnosti súčasným spôsobom sú obmedzené. Na to, aby si spoločnosť udržala do budúcna rastúcu životnú úroveň, potrebuje prehodnotiť súčasný prístup k čerpaniu prírodných zdrojov a zásahov do životného prostredia (ŽP). Od 70. rokov minulého storočia sa dostáva do povedomia svetovej verejnosti koncept a princípy trvale udržateľného rozvoja, ktoré sa v súčasnej dobe pokúšajú dosiahnuť a dodržiavať vyspelé štáty. Tieto tendencie sú najvýraznejšie na európskom kontinente.
Významným priekopníkom v tejto oblasti bola štúdia z roku 1972 s názvom Medze rastu. V tejto práci vytvoril tým autorov pod vedením profesora Meadowsa jeden z prvých počítačových modelov sveta, na základe ktorého autori dospeli k záveru, že rast ekonomického výkonu a s tým spojené poškodzovanie ŽP a spotreba prírodných zdrojov má exponenciálny charakter.
Preto v prípade, že by nenastala vážna zmena v týchto trendoch, ľudstvo by spelo k ekologickej katastrofe a jediným riešením by bolo zastavenie ekonomického rastu. Štúdia bola značne kritizovaná, hlavne kvôli absencii predpokladu vedecko – technického pokroku.
Významným prínosom však bolo, že v spoločnosti rozprúdila živú debatu ohľadom stavu ŽP.
V roku 1992 bol tento model znovu použitý s dosadením aktuálnych údajov, pričom hlavným zistením bolo, že ľudstvo už prekročilo medze, za ktorými sú zmeny na životnom prostredí už nezvratné.
V roku 1983 poverila OSN Svetovú komisiu pre životné prostredie vedenú vtedajšou nórskou premiérkou Gro Harlem Brundtlandovou k hľadaniu riešenia problému ŽP.
V štúdii vydanej v roku 1987 pod názvom Naša spoločná budúcnosť, táto komisia navrhla, aby problémy ŽP boli riešené novým prístupom hospodárskemu rozvoju.
Komisia identifikovala 8 zásad trvale udržateľného rozvoja:
- Oživenie hospodárskeho rastu – nutnosť boja s chudobou, pretože ekonomický rast je podmienkou k tomu, aby si krajina mohla dovoliť výdaje na ochranu ŽP
- Zmena kvality rastu – nahradiť zvyšovanie množstva výrobných faktorov vstupujúcich do výroby zvyšovaním produktivity výrobných faktorov
- Uchovanie a obohatenie bázy prírodných zdrojov – orientácia na znižovanie spotreby prírodných zdrojov a ochrana biodiverzity
- Zaistenie udržateľnej úrovne obyvateľstva – udržiavanie rovnováhy medzi množstvom obyvateľstva a únosnou kapacitou územia
- Nová orientácia techniky – ekologicky šetrné technológie a výrobky
- Integrácia ekonomických a ekologických aspektov – spoločné posudzovanie ekonomických a ekologických ukazovateľov v rámci hospodárskej politiky
- Reforma medzinárodných hospodárskych vzťahov – medzinárodné obchodné toky a ich zlučiteľnosť s požiadavkami na ochranu ŽP
- Posilnenie medzinárodnej spolupráce – medzinárodná harmonizácia právnych noriem, monitorovanie, hodnotenie a výskum ŽP[4]
Konferencia o životnom prostredí v Rio de Janeiro – 3 základné podmienky trvalo udržateľného rozvoja
Na Konferencii o životnom prostredí v Rio de Janeire organizovanej OSN v roku 1992 sa svetové spoločenstvo zhodlo na prijatí konceptu udržateľného rozvoja.
Významným dokumentom prijatým na tejto konferencii bol akčný plán trvale udržateľného rozvoja – Agenda 21, ktorý zhrňuje možné riešenia globálnych ekologických problémov.
Koncepcia udržateľného rozvoja obsahuje tzv. sociálny, ekologický a ekonomický pilier.
Medzi tri základné podmienky trvale udržateľného rozvoja patrí:
- využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov takým spôsobom, aby miera ich spotreby neprekročila mieru ich obnovy
- využívanie neobnoviteľných zdrojov takým spôsobom, aby miera ich spotreby rástla maximálne tak rýchlo, ako sa darí nachádzať pre nich obnoviteľné substituty
- vytváranie odpadu, vrátane emisií, iba v takej miere, v ktorej sú vstrebané životným prostredím bez vedľajších účinkov na zdravie človeka a ktoré by neohrozovali ostatné formy života“
Environmentálne manažérske systémy
Environmentálny manažment znamená systematický prístup k ochrane životného prostredia vo všetkých smeroch podnikania, je neoddeliteľnou súčasťou manažmentu celého podniku a zahŕňa organizačnú štruktúru, plánovanie, zodpovednosť, techniky, postupy, procesy a zdroje pre rozvoj, prevádzkovanie, dosiahnutie, posúdenie a podporu environmentálnej politiky.
Zavedený environmentálny manažérsky systém (EMS) pomáha šetriť náklady a prispieva k ochrane ŽP.
Zásady pre zavedenie či zdokonalenie EMS sú nasledovné:
- Zaradiť environmentálne hľadiská medzi najvyššie priority
- Komunikovať so zainteresovanými stranami vnútri a mimo organizácie
- U zamestnancov podporovať vedomie zodpovednosti za ŽP
- U nového produktu či procesu vopred špecifikovať vplyv ŽP
- Používať technológie šetrné k ŽP
- Zaradiť EMS do celkového systému riadenia podniku
- Vyžadovať od obchodných partnerov zavedenie EMS
- Vyhodnocovať environmentálny profil a vyhľadávať možnosti ich zlepšenia
- Zaviesť systém auditov a viesť písomnú dokumentáciu
Medzi výhodami a prínosmi zavedenia EMS sa uvádza napríklad to, že sa jedná v podstate o marketingový nástroj, ktorý posilňuje eko-image firmy, posilnenie vzťahov s verejnosťou a verejnou správou, zlepšenie šancí vo výberových konaniach, pri získavaní úverov, rôznych osvedčení, povolení apod., zníženie prevádzkových nákladov (úspory energie, surovín), obmedzenie negatívnych dopadov na zdravie zamestnancov a ochranu a motivácia zamestnancov, ale najmä trvalé zlepšovanie sa správania zamestnancov spoločnosti voči životnému prostrediu.
Pre zavedenie EMS existujú v súčasnosti dva prístupy:
- Medzinárodná technická norma rady ISO 14000, ISO 14001 Systémy manažérstva environmentu. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2015)
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme riadenie podnikov a auditu z hľadiska ochrany životného prostredia ( tzv. EMAS III)
Prínosy zo zavedenia EMS podľa ISO 14001 v organizáciách
Prínosy zo zavedenia EMS v organizáciách možno rozčleniť do viacerých skupín
- Ekonomické prínosy:
− úspora energie,
− minimalizácia odpadu (zníženie nákladov na zneškodnenie),
− ekonomické využívanie surovín, recyklácia, využívanie odpadov ako druhotných surovín,
− prehľadnosť a sledovateľnosť nákladov,
− minimalizácia environmentálnych poplatkov a pokút za znečistenie životného prostredia,
− možné daňové zvýhodnenie, zníženie nákladov na poistenie. - Prínosy pre vedenie organizácie:
− nástroj na získanie údajov, potrebných k plánovaniu a vytyčovaniu cieľov,
− prostriedok na objektívne posúdenie environmentálneho správania a účinnosti prijatých opatrení,
− včasná identifikácia a prehľadnosť environmentálnych problémov a rizík,
− zníženie rizika porušovania zákonov a trestných postihov,
− minimalizácia rizík environmentálnych havárií,
− zvýšenie morálky organizácie. - Vzťahy so zamestnancami:
− zníženie dopadov na zdravie pracovníkov,
− zníženie individuálnej zodpovednosti pracovníkov za škody na životné prostredie,
− prostriedok na formovanie environmentálneho vedomia. - Vzťahy s verejnosťou:
− cenný nástroj komunikácie so záujmovými skupinami,
− zlepšenie imidžu organizácie,
− dobré vzťahy s verejnosťou a miestnou správou. - Prínosy pre obchodnú činnosť a marketing:
− dosiahnutie certifikácie podľa STN EN ISO 14001,
− konkurenčné výhody na svetových trhoch,
− zlepšenie imidžu výrobkov.
Systémy manažérstva environmentu podľa normy ISO 14001
Norma ISO 14001 definuje EMS ako „súčasť systému manažmentu organizácie použitá na vytvorenie a zavedenie jej environmentálnej politiky a riadenie ich environmentálnych aspektov“. Táto norma má medzinárodnú platnosť a obsahuje požiadavky, ktoré sú preverované pre účely certifikácie. Certifikát je platný tri roky, potom je nutné ho obnoviť.
Dôležité je zapojenie zamestnancov do systému znižovania negatívnych vplivov podniku na životné prostredie. ISO 14 001 obsahuje niektoré zhodné princípy s normou akosti ISO 9 001. Podobne ako aj v programe EMAS, je upravená environmentálna politika, ciele, zavedenie systému, jeho prevádzka a monitorovanie.
Povinnosťou podniku je stanoviť environmentálnu politiku firmy, sprostredkovať ju zamestnancom a sprístupniť verejnosti, identifikovať významné environmentálne aspekty činnosti firmy, zaistiť sledovanie právnych požiadaviek a premietať ich do EMS, z environmentálnej politiky odvodiť environmentálne ciele a cieľové hodnoty pre všetky úrovne a funkcie firmy, stanoviť a realizovať programy environmentálneho managementu k dosiahnutiu týchto cieľov, zaistiť vzdelávanie zamestnancov a internú a externú komunikáciu, monitorovať a merať kľúčové znaky prevádzky a činností s možným dopadom na životné prostredie a prijímať relevantné nápravné opatrenia
Systémy manažérstva environmentu EMAS (Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit)
Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit je dobrovoľným nástrojom Európskej únie vytvoreným pre organizácie, ktorý pomáha hodnotiť, riadiť a zlepšovať ich environmentálne správanie.
Tvárou v tvár narastajúcej environmentálnej zodpovednosti zo strany trhu a zákazníkov, organizácie získavajú prospech zo znižovania negatívnych environmentálnych vplyvov vyplývajúcich z ich činností. Vynikajúce environmentálne správanie je považované za obchodnú výhodu, zatiaľ čo zlá environmentálna výkonnosť sa stáva nevýhodou. Keďže problémy životného prostredia sa stávajú komplexnejšími a ich počet narastá, musia byť riadené novými spôsobmi. Schéma EMAS ponúka systémový prístup.
EMAS III, posledná revízia nariadenia EMAS, ktorá nadobudla účinnosť 11. januára 2010, a ktorej prílohy boli aktualizované v auguste roku 2017, robí zo schémy EMAS najdôveryhodnejší a najsilnejší nástroj na trhu v oblasti systémov manažérstva environmentu. Okrem požiadaviek medzinárodnej normy EN ISO 14001 je schéma EMAS doplnená niekoľkými prvkami navyše. Vyššia kvalita EMAS spočíva v:
- prísnejších požiadavkách na meranie, hodnotenie a sústavné zlepšovanie environmentálneho správania;
- dodržiavaní záväzných požiadaviek pod dohľadom verejných orgánov;
- silnom zapojení zamestnancov;
- hlavných ukazovateľoch environmentálneho správania, ktoré zabezpečujú viacročné porovnanie v rámci a medzi organizáciami;
- poskytovaní informácií verejnosti cez validované environmentálne vyhlásenie;
- registrácii prostredníctvom príslušného orgánu, na základe úspešného overenia akreditovaným/licencovaným environmentálnym overovateľom.
Schéma EMAS je navrhnutá tak, aby pomáhala organizáciám zlepšovať ich environmentálne správanie za súčasného zvyšovania ich konkurencieschopnosti, napríklad cez efektívnejšie využívanie zdrojov.
Zavádzanie a požiadavky na podnik sú v systéme EMAS podobné s ISO 14 001, avšak EMAS naviac vyžaduje niektoré prvky, ktoré sú v ISO 14001 iba doporučené. Ide o nasledujúce:
- Environmentálne preskúmanie
- Publikácia a overovanie environmentálneho vyhlásenia
- Súlad s legislatívou
- Posudzovanie nepriamych environmentálnych aspektov
- Aktívna účasť zamestnancov v procese neustáleho zlepšovania
- Vyžívanie loga
- Registrácia
Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) 20.2.2009 síce podporil pokračovanie programu EMAS v EU, ale ako uvádza oficiálny server EU, správa ENVI o vývoji registrácií v systéme EMAS nebola priaznivá. V EMAS je v EU registrovaných iba 4 200 organizácií, pričom v ISO 14001 je v EU zaregistrovaných 35 000 organizácií. Počet organizácií v EMAS v EU dlhodobo stagnuje a v niektorých krajinách (napr. Nemecko) sa dokonca znižuje.
26.10.2009 Rada potvrdila dohodu s Európskym parlamentom o aktualizácii nariadenia o dobrovoľnej účasti v programe EMAS. Členské štáty budú mať k dispozícii lehotu 6 mesiacov od vstupu v platnosť na uvedenie existujúcich právnych predpisov do súladu s ustanoveniami nariadenia.
Aktualizácie sa týkali zatraktívnenia programu EMAS pre podniky (hlavne zjednodušenie niektorých úkonov) a zavedenia princípu jednej registrácie pre organizácie pôsobiacich vo viacerých zemiach EU.
Aké sú výhody zavedenia schémy EMAS?
1. Zlepšovanie environmentálneho správania
70% registrovaných organizácií preukazuje zlepšovanie takmer vo všetkých hlavných ukazovateľoch (Zdroj: EMAS evaluation study, 2015).
2. Zlepšovanie dodržiavania právnych požiadaviek a znižovanie risku pokút
Viac ako 70% environmentálnych overovateľov považuje schému EMAS za efektívnejšiu ako normu ISO 14001 pri dodržiavaní právnych požiadaviek. 69% organizácií registrovaných v schéme EMAS pociťuje, že dosiahnuť dodržiavanie právnych požiadaviek je jednoduchšie, ak implementujete aj schému EMAS, nielen normu ISO 14001 (80% z nich vstúpilo do schémy EMAS a má aj normu ISO 14001)
(Zdroj: RAVE study, 2018).
3. Lepšia identifikácia prerozdelenia zodpovednosti v organizácii: úlohy a zodpovednosti sú lepšie definované, povedomie o jednotlivých tímoch je silnejšie
Pri prieskume ako EMAS pomáha organizáciám, bola táto nepriama výhoda ich treťou najčastejšou odpoveďou.
4. Menej environmentálnych nehôd
5. Znižovanie nákladov cez opätovné použitie, recykláciu a znižovanie využívania zdrojov a energie
6. Zlepšovanie vzťahov so zainteresovanými stranami: zamestnanci sú viac odhodlaní a externé zainteresované strany si vážia transparentnosť organizácie.
7. Regulačné úľavy: v niektorých členských štátoch verejné orgány poskytujú organizáciám registrovaným v schéme EMAS výhodu ako napríklad menej kontrol či daňové úľavy.
Zdroje: VLČKOVÁ, J. Podnikový ekolog. 1. vyd. Praha: IREAS, Institut pro strukturální politiku, 2006. ISBN 80-86684-46-6. s. 48, Oficiálny server Európskej únie [online]. [cit. 2010-02-10], POLÁCH, J.; SMOLÍK, D. Ekonomické aspekty aplikace environmentálního manažerského systému. 1. vyd. Ostrava: Vysoká škola báňská, 1999. ISBN 80-7078-642-6. s. 11, REMTOVÁ, K: Dobrovolné enviromentální aktivity: orientační příručka pro podniky[online]. Praha: Enviros, 2005. . RITSCHELOVÁ, I. et al. Úvod do politiky životního prostředí. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, 2002. ISBN 80-7044-414-2. s. 86, PETRŽÍLEK, P. Legislativa udržitelného rozvoje a nové podnikatelské příležitosti. 1. vyd. Praha: LexisNexis, 2007. ISBN 978-80-86920-20-7. s. 14, MEADOWS, D.H.; MEADOWS, D. L.; RANDERS, J. Překročení mezí: konfrontace globálního kolapsu s představou trvale udržitelné budoucnosti. 1. vyd. Praha: Argo, 1995. ISBN 80-85794-83-7., RITSCHELOVÁ, I. et al. Úvod do politiky životního prostředí. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, 2002. ISBN 80-7044-414-2. s. 85, VITURKA, M. Enviromentální ekonomie. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2005. ISBN 80-2103-654-0 s. 73, 74
