Aktuality

Paretova analýza a diagram – ako na to?

V oblasti riadenia kvality je Paretov diagram jedným z najefektívnejších bežne dostupných a ľahko aplikovateľných rozhodovacích nástrojov. Pre oblasť riadenia kvality ho ako prvý použil  americký odborník na kvalitu J. M.  Juran ktorý sformuloval záver,  že až  80 – 90% problémov s kvalitou je spôsobených malým počtom príčin (len 5 – 20%). Tieto príčiny nazval ,, životne dôležitou menšinou“ na ktoré treba  v ďalšej analýze  zamerať svoju pozornosť, analyzovať ich do hĺbky a odstrániť alebo minimalizovať ich pôsobenie. Zvyšných 80 – 95% nazval najskôr ako ,,triviálna väčšina“, neskôr ako ,,užitočná väčšina“.

V oblasti riadenia kvality sa Paretov diagram môže použiť na: analýzu počtu nezhodných výrobkov a ich druhov, analýzu strát s nimi spojených, analýzu strát spojených s vysporiadaním nezhodných výrobkov, analýzu reklamácií, analýzu príčin výroby nezhodných výrobkov, analýzu porúch a havárií zariadení atď. Každý takýto problém môžeme hodnotiť z hľadiska jeho početnosti, z hľadiska nákladov alebo z hľadiska významnosti pre funkčnosť a bezpečnosť výrobku.

Voľba hľadiska a sledovaného ukazovateľa závisí na cieľoch a prioritách riešenia problému. Paretovu analýzu môžeme použiť buď na vyhľadanie a definovanie najpodstatnejších následkov (problémov), ktoré sú najpočetnejšie alebo najnákladnejšie, a taktiež sa Paretova analýza obvykle  vykonáva  po zostrojení Ishikawovho diagramu.

Postup pri vykonávaní Paretovej analýzy:

  1. Zatriedenie údajov zostupne podľa hodnôt zvoleného ukazovateľa, napr. podľa po- četnosti jednotlivých druhov nezhôd, podľa výšky nákladov spojených s  jednotlivými druhmi nezhôd, podľa počtu bodov priradených expertmi v brainstormingu jednotlivým príčinám nezhôd atď. Údaje zapisujeme do tabuľky početností
  2. Výpočet kumulatívnych súčtov hodnôt ukazovateľa (početnosti nezhôd, nákladov spojených s nezhodami) a ich vyjadrenie v percentách.
  3. Zostrojenie Paretovho diagramu , nasledovným spôsobom:
  4. na os x vyznačíme kategórie nezhôd vrátane druhu Ostatné, ktorý sa vždy bez ohľadu na jeho početnosť zapisuje ako posledný,
  5. na ľavú vertikálnu os umiestnime stupnicu od 0 až po celkový počet nezhôd,
  6. na pravú vertikálnu  os  vyznačíme  stupnicu  relatívnych  kumulovaných  súčtov  od 0 – 100 %,
  7. zostrojíme stĺpcový graf, kde každý stĺpec predstavuje jeden druh nezhody a výška príslušného stĺpca zodpovedá početnosti danej nezhody,
  8. zostrojíme krivku kumulovaných početností v percentuálnom vyjadrení, tzv. Lorentzovu krivku, ktorá je spojnicou pravých horných rohov jednotlivých kumulovaných stĺpcov.
  9. Na základe voľby kritéria pre výber najdôležitejších druhov nezhôd sa určia ne- zhody,  na  ktoré  je  potrebné  zamerať  svoju  pozornosť  a  ktoré  treba  hlbšie  analyzovať  s cieľom zníženia počtu nezhodných výrobkov

Tabuľka početností pre zostrojenie Paretovho diagramu

Druh nezhodyOznačenie nezhodyPočetnosť nezhodyKumulovaná početnosťRelatívna kumulovaná početnosť (v %)
XAni1Xi1
YBni2Xi2
ZCni3Xi3
Pareto diagram je stĺpcový graf pre nespojité údaje, vyjadrujúci frekvenciu výskytu kategórii – nečíselných údajov. Tieto kategórie sú usporiadané zostupne. Nástroj, ktorý umožňuje určiť vplyv jednotlivých vstupných faktorov na sledovaný parameter.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *