V oblasti riadenia kvality je Paretov diagram jedným z najefektívnejších bežne dostupných a ľahko aplikovateľných rozhodovacích nástrojov. Pre oblasť riadenia kvality ho ako prvý použil americký odborník na kvalitu J. M. Juran ktorý sformuloval záver, že až 80 – 90% problémov s kvalitou je spôsobených malým počtom príčin (len 5 – 20%). Tieto príčiny nazval ,, životne dôležitou menšinou“ na ktoré treba v ďalšej analýze zamerať svoju pozornosť, analyzovať ich do hĺbky a odstrániť alebo minimalizovať ich pôsobenie. Zvyšných 80 – 95% nazval najskôr ako ,,triviálna väčšina“, neskôr ako ,,užitočná väčšina“.
V oblasti riadenia kvality sa Paretov diagram môže použiť na: analýzu počtu nezhodných výrobkov a ich druhov, analýzu strát s nimi spojených, analýzu strát spojených s vysporiadaním nezhodných výrobkov, analýzu reklamácií, analýzu príčin výroby nezhodných výrobkov, analýzu porúch a havárií zariadení atď. Každý takýto problém môžeme hodnotiť z hľadiska jeho početnosti, z hľadiska nákladov alebo z hľadiska významnosti pre funkčnosť a bezpečnosť výrobku.
Voľba hľadiska a sledovaného ukazovateľa závisí na cieľoch a prioritách riešenia problému. Paretovu analýzu môžeme použiť buď na vyhľadanie a definovanie najpodstatnejších následkov (problémov), ktoré sú najpočetnejšie alebo najnákladnejšie, a taktiež sa Paretova analýza obvykle vykonáva po zostrojení Ishikawovho diagramu.
Postup pri vykonávaní Paretovej analýzy:
- Zatriedenie údajov zostupne podľa hodnôt zvoleného ukazovateľa, napr. podľa po- četnosti jednotlivých druhov nezhôd, podľa výšky nákladov spojených s jednotlivými druhmi nezhôd, podľa počtu bodov priradených expertmi v brainstormingu jednotlivým príčinám nezhôd atď. Údaje zapisujeme do tabuľky početností
- Výpočet kumulatívnych súčtov hodnôt ukazovateľa (početnosti nezhôd, nákladov spojených s nezhodami) a ich vyjadrenie v percentách.
- Zostrojenie Paretovho diagramu , nasledovným spôsobom:
- na os x vyznačíme kategórie nezhôd vrátane druhu Ostatné, ktorý sa vždy bez ohľadu na jeho početnosť zapisuje ako posledný,
- na ľavú vertikálnu os umiestnime stupnicu od 0 až po celkový počet nezhôd,
- na pravú vertikálnu os vyznačíme stupnicu relatívnych kumulovaných súčtov od 0 – 100 %,
- zostrojíme stĺpcový graf, kde každý stĺpec predstavuje jeden druh nezhody a výška príslušného stĺpca zodpovedá početnosti danej nezhody,
- zostrojíme krivku kumulovaných početností v percentuálnom vyjadrení, tzv. Lorentzovu krivku, ktorá je spojnicou pravých horných rohov jednotlivých kumulovaných stĺpcov.
- Na základe voľby kritéria pre výber najdôležitejších druhov nezhôd sa určia ne- zhody, na ktoré je potrebné zamerať svoju pozornosť a ktoré treba hlbšie analyzovať s cieľom zníženia počtu nezhodných výrobkov
Tabuľka početností pre zostrojenie Paretovho diagramu
| Druh nezhody | Označenie nezhody | Početnosť nezhody | Kumulovaná početnosť | Relatívna kumulovaná početnosť (v %) |
| X | A | ni1 | Xi1 | … |
| Y | B | ni2 | Xi2 | … |
| Z | C | ni3 | Xi3 | … |
